Tarot spolu s mnoho inými orákulami z dávnych časov patrí k systémom, ktoré pripisujú určitý význam náhode.

To sa mnohým ľuďom javí natoľko absurdné, že sa ani nenamáhajú s týmto fenoménom ďalej zaoberať.

Kto sa nepohybuje iba v kruhoch, ktoré radi a často zdôrazňujú, že náhody neexistujú, ten si často vypočuje reči o slepej, čistej a hlúpej náhode, ktorá je absurdná, bezpredmetná a bez akéhokoľvek významu.

Ľudia s týmto náhľadom sú potom úplne vydesený skutočnosťou, že dospelí jedinci môžu so všetkou vážnosťou pripisovať význam ľubovoľnej konštalácii vytvorenej niekoľkými náhodne vytiahnutými kartami.

Slovo „náhoda“ je doposiaľ  relatívne nové a dávne jazyky ho v našom novom zmysle nepoznajú. Bolo umelo vytvorené v 14. storočí ako označenie niečoho nevypočitateľného. Skôr v tom ľudia samozrejme videli pôsobnosť Boha, ktorá sa na rozdiel od vypočitateľného jednania ľudí vždy prejavovala nepredvídateľnosťou.

Pojem „náhoda“ najprv nemal negatívny nádych, svoju zlú povesť získal v 17. storočí, v dobe osvietenstva, kedy boli mnohé staré predstavy a modely myslenia kalibrované ako pavedecké omyly a neprístojnosti. Od tej doby sa náhoda považovala nielen za nevypočitateľného rušiteľa, ale tiež za viacmenej opovrhnutiahodnú výnimku.

Až v posledných desaťročiach sa ľudia znova začínajú zaoberať fenoménom náhody a rozpoznávajú v ňom čosi významného.

Čo si o tom máme myslieť?

Z duchovného pohľadu nie je čas iba kvantitou, ktorá bezvýznamne plynie.  Čas má tiež kvalitu, ktorá každému okamžiku prepožičiava jeho vlastný význam.  Na tomto pohľade je založená väčšina orákul.

Zatiaľ čo nám ručičky hodín ukazujú „množstvo“ času, môžeme z postavenia hviezd alebo symboliky nejakej náhodnej konštalácii vyčítať, čo istý okamžik znamená.

Pokiaľ si ďalej uvedomíme, že z komplexného pohľadu na svet tvorí otázka a odpoveď jednotný celok, potom je naporúdzi, že v okamžiku otázky sa tu nachádza zároveň aj odpoveď.

Komu sa teda podarí rozpoznať kvalitu okamžiku, ten je schopný z tejto symboliky vyčítať odpoveď.

V tom  však spočíva podstata náhody, ktorá nám v náhodnej konštalácii obrazne znázorňuje kvalitu okamžiku, čo tvorí základ v mnohých  orákulach, ktoré svojím spôsobom umožnujú výklad tejto symboliky.

Astrológ vtedy hľadel na oblohu, dnes sa väčšinou díva na monitor počítača – aby z postavenia planét vyčítal kvalitu miesta odkiaľ sú pozorované.

Starí číňania pred sebou rozhodili stonky rebríčka a potom z knihy I-ťing, jedného z najstarších prameňov ľudskej múdrosti, vyčítali múdrosť hexagramu.

Znalec tarotu si vyloží karty , druidovia si vykladali runy. Dokonca aj zo symboliky kávovej usadeniny  sa dá vyčítať význam okamžiku.

Kvalita času je vyjadrená na všetkých úrovniach.

Nie je teda na mieste otázka, či má jedno orákulum  väčšiu hodnotu ako ostatné. Dôležité je len to, akej symbolike tázateľ porozumie najlepšie – symbolike hviezd, kariet, rún atď.

Cez všetky vysvetlenia v mnohých z nás pretrváva akási nechuť pripisovať náhode takýto význam, zvlášť keď každý vie, že karty vyložené päťkrát za sebou na tú istú otázku určite nedajú päťkrát tú istú odpoveď.

Práve vďaka tejto skutočnosti mnohý pochybujú o serióznosti orákul náhody a zúfajú si nad dôverivosťou tých, ktorý si nechávajú radiť kartami.

Tento úsudok sa však zakladá na nesprávnom uhle pohľadu. Dokazovať niečo spôsobom kedy je pokus ľubovoľne často opakovaný a po každé je dosiahnuté rovnakého výsledku – to je metóda vyskúšaná a osvedčená v racionálnom svete.

Pre zaistenie hladkého priebehu sa v laboratóriach často vytvára prostredie, ktoré čo najbezpečnejšie vylučuje náhodné rušivé vplyvy. Zatiaľ čo tu je náhoda rušivým faktorom, ktorý je treba bezpodmienečne eliminovať, v iracionálnom svete orákul je náhoda dôležitým prameňom informácii a preto sa nedá vedeckou dôkazovou metódou prenášať na tarot.

Význam tarotového výkladu sa nachádza v jedinečnej, náhodnej konštalácii, ktorá zrkadlí onu špeciálnu kvalitu okamžiku. To, že sa nedá opakovať, spočíva v jeho prirodzenosti a nič to neznamená.

Ľahko pochopiteľnú paralelu nájdeme v svete snov, kde jeden jediný sen má svoju dôležitosť a k tomu aby sme ho brali vážne , sa nemusí opakovať 5x za sebou.

Rovnako tak je pre určitú otázku rozhodujúci iba prvý výklad – eventuálne ďaľšie výklady oproti tomu majú podružný alebo vôbec žiadny význam.

Nakoľko je spoľahlivá rada, ktorú nám karty poskytnú?

Môžeme sa potom naozaj na karty kedykoľvek slepo spoliehať? Skutočne nikdy neklamú?

Samozrejme nemáme ani v tarote, ani obecne na tomto svete prístup k absolútne čistej objektívnej pravde. Ale preto zďaleka nemožno odpoveď kariet považovať za ľubovoľnú  alebo bezvýznamnú.

Spoľahlivosť tarotových kariet môžeme iba porovnať s radou  starého múdreho človeka.  Je to rada, ktorú si radi vypočujeme, ktorú je dobré brať vážne a vziať si ju k srdcu.  Avšak určite by nebolo správne  kvôli nej zapredať dušu, stať sa na nej závislým, slepo ju následovať a vzdať sa vlastnej zodpovednosti.

               „Tarot je dobrý sluha – ale zlý pán“, 

hovorí jedna vodcovská myšlienka, ktorá objasňuje správny prístup ku kartám. Iste je dobré nechať si od kariet poradiť. Kto sa im však podriadi a vychádza z domu iba vtedy, keď mu to karty dovolia, ten určite niečo nepochopil..  

zdroj: Základní výklady tarotu od Hajo Banzhaf