V živote človeka je mnoho okamihov, ktoré donútia človeka sa pozastaviť a popremýšľať nad tým, čo kedy urobil, čo mohol urobiť lepšie alebo naopak čoby po druhý krát neurobil vôbec.  A potom príde situácia veľmi obdobná tomu, čo sa už stalo a tento človek opäť urobí tie isté chyby.

Prečo?

Myslím si, že je to práve preto, že tento človek vyrastal v určitom prostredí a má naučené určité vzory ako by sa mal a nemal chovať v určitých situáciách, pri čom vychádza z toho, že je to to najlepšie možné riešenie nie len pre neho ale aj pre spoločnosť v ktorej existuje.

A tu sa pozastavíme: čo nám táto spoločnosť kedy dala a akým spôsobom nám pomohla? Prečo by sme sa mali riadiť tým, čo je dobré pre spoločnosť ak to nie je dobré pre nás? Pretože by tu vznikla anarchia a chaos? a takto by som mohla pokračovať aj ďalej, ale to už sme v inej téme.

Budem teda pokračovať v predchádzajúcej téme a síce, že pokiaľ sa tento človek nezamyslí nad tým, že stále koluje v rovnakých bludných kruhoch určitých situácii a nezačne to meniť svojou zmenou myslenia a následne správania, tak sa dá predpokladať, že jeho život sa bude uberať určitou cestou, kde sa tento človek bude opätovne znova a znova zamýšľať kde urobil chybu, prečo nemôže svoj život zmeniť.

A pri tom si neuvedomuje jednoduchú vec:

AK NIEKDE NECHCETE BYŤ, TAK CHOĎTE ODTIAĽ PREČ!!!

Ak vám niekto povie vetu: “Ale to nejde, je to komplikované, je tam to a hento“…

                                             STOP….

v tomto bode je potrebné si uvedomiť, že tento človek ostáva na určitých problémoch preto lebo mu to vyhovuje. Lebo nech je tam čokoľvek – je to pre tohto človeka tak silné, že nechce nič iné uprednostniť a preto sa radšej bude trápiť a obťažovať tým svoje okolie.

A tu sa dostávame k vampyrizmu. Ale to zase odbieham od témy, je toto vôbec možné? 

To k čomu som sa vlastne chcela dopracovať je to, že ak sa človek zmeniť chce – hoci je to veľmi ťažké pre neho – lebo jednoduchšie je meniť všetkých a všetko okolo seba, tak potom dokáže zázraky a dokáže urobiť výhybku a nastúpiť úplne inú cestu než ktorou išiel doposiaľ. Netvrdím, že to bude jednoduché, tvrdím len, že prvý krok býva väčšinou najťažší z hľadiska rozhodnutia sa a uskutočnenia.

Autorka článku: Tatiana  Zaťková 

Tento článok je možné šíriť, iba s povolením autora a uvedením zdroja