Substancia nemá názov ani formu. Energia, myseľ, Boh, alebo hmota sú len obyčajnými názvami, tvarmi. Podstata je Absolútnom. Ak sa budete držať mien budete pripútaní k protikladom.
Slnko, mesiac, hviezdy, hory majú rôzne tvary a názvy ale sú rovnakej podstaty. Vesmír je organizovaný v pároch protikladov: muž a žena, svetlo a tma, zvuk a ticho, dobro a zlo. Ale všetky protiklady sú rovnorodé, pretože sú z tej istej základnej látky. Líšia sa menami a formami, ale ich podstata je rovnaká. Názvy a formy sú tvorené myslením. Ak nemyslíte a nie ste pripútaní k názvom a formám, potom celá podstata je jediná.
Príklad: Štyria slepci prišli ku slonovi. Jeden sa dotkol jeho boku a povedal: Slon je ako stena. Druhý sa dotkol chobotu a povedal, že slon je ako had. Tretí sa dotkol nohy a tvrdil, že slon je ako stĺp. Štvrtý sa dotkol chvosta a povedal: slon je ako štetec. A tak sa slepci začali hádať, pretože každý bol presvedčený o svojej pravde.
Každý poznal iba časť, ale žiadny neporozumel celku. Nechápanie seba je nechápaním pravdy. Ak by všetci ľudia rozumeli sebe, dosiahli by Absolútna.
To čo o Bohu vieme, vnímame skrze zrkadliaci sa odraz, ktorého svedkami sme ako navonok tak aj vnútorne. Absolútne bytie je však predovšetkým božské spoločné bytie, nespočetného množstva bytostí prebývajúcich vo vnútri jednej bytosti. Láska, svetlo a život sú súčasťou primárnej podstaty Boha ako prejav úplnej lásky, úplnej múdrosti a všemohúcnosti. Láska boha je všestranná, nekonečná a bezpodmienečná. Je to láska, prejavovaná ako milosť, ktorá spočíva v jadre stvorenia.
Svetlo je čisté, žiarivé super vedomie samého seba. Večne trvajúci život je v ustavičnom pohybe, tvorení a pretváraní svojich prejavov. K ďalším vlastnostiam absolútneho bytia v jeho všadeprítomnosti patria pomnožnosť, sebestačnosť a radostná tvorivá vôľa prejavovať samého seba v Sebe samom ako stvorenie.
autorka článku: Tatiana Zaťková