Bez hmotného tela by sme neboli schopní na zemi žiť. Je schránkou ducha, ktorý sa vďaka nemu môže na svet inkarnovať. Málokto ale tuší, že máme viac tiel. Najdôležitejšie je telo éterické, astrálne a mentálne. Všetky vyžarujú fluidum, ktoré jasnovidní ľudia nazývajú aura. Už vyvýjajúci plod v tele matky má auru. Zrkadlí emocionálne zážitky matky.
Novorodenec má bielu auru. Až postupom času sa mu začne zafarbovať. Odtieň prezradí charakter, zdravotný stav, citový stav a kvalitu myšlienok. Kvalita vibračného poľa aury je určená stupňom duchovného vývoja jedinca jeho morálnymi hodnotami. Čím nižší je duchovný vývoj bytosti, tým tmavšie zafarbenie vykazuje jeho aura.
Svetlá aura láka bytosti svetla, tmavá bytosti temné. Pri obzvlášť silnom citovom vypätí (hneve, plači, zúrivosti) sa aura rozpína a otvára. Náhle vyžiari aj do niekoľko metrov, stáva sa redšia, poréznejšia vznikajú v nej trhliny. Energia uniká a môžu si ju odčerpávať negatívne bytosti.
Ak sa človek nesnaží svoje pocity ovládať a auru vedome uzatvárať s pomocou duchovného sprievodcu, ktorého prosí o ochranu, ostáva otvorený možnému prístupu nevedomých ba dokonca temných duší. Negatívne myšlienky , pocity strachu, závisť, hádky, sebectvo auru znečisťujú. Vytvárajú v nej šedé, tmavé škvrny a navyše cez éterické telo ovplyvní telo hmotné a to ochorie. Zato čistý charakter, pozitívne myšlienky , slová, skutky, modlitba a meditačné sústredenie spôsobí, že aura je svetlá, žiarivá, pastelová a mohutná. Najsilnejšie vyžarovanie vychádza z temena hlavy.
Harmonická spolupráca našich energetických tiel umožňuje fyzickému telu existenciu, duševnú a telesnú aktivitu. V stave klinickej smrti, v bezvedomí či pri niektorých chorobách sa energetické telá – okrem éterického tela – vysunú cez srdečnú čakru preč. Hmotné telo ostane neschopné aktivity, čo ale neznamená, že človek zomrel. Pokiaľ nie je pretrhnutá strieborná šnúra, človek žije a je schopný vnímať napríklad hlasy milovaných osôb, zvierat alebo hudbu. Prirodzene sa toto stáva v spánku.
Strieborná šnúra – je elastické pásmo spájajúce jednotlivé telá a súčasne kanál, ktorý privádza k telám životnú energiu. Energia tiež vstupuje do tela čakrami.
Éterické telo – prestupuje fyzikálne telo, fyzické telo a vytvára okolo nich asi 3 cm silný obal. Na povrchu má uložené čakry. Po smrti sa spolu s hmotným telom rozpadá.
Astrálne telo – je nositeľom astrálneho vedomia. V astrálnom móde su zachytené naše minulé i súčasné zážitky. Ak nie je človek schopný spracovať životné problémy je astrálne telo čiastočne vysúvané z fyzického tela. V týchto prípadoch býva schopné vnímať, počuť astrálne dimenzie a bytosti. Ľudia takéhoto človeka potom označujú za blázna, lekári diagnostikujú halucinácie, šialenstvo, schizofréniu. Pravdou ale ostáva, že dotyčný sleduje astrálny svet, ale nie je schopný sa do neho zaradiť. Vedomie je touto neznámou situáciou šokované, kŕčovito sa sťahuje späť, je ohrozený životný prísun energie, mozog nie je schopný správnej aktivity. Dochádza k nesystematickým, nesúvislým, len náhodne spojeným myšlienkovým procesom čo sa odráža v nelogickej pomätenej reči. Po smrti fyzického tela sa astrálne telo úplne vysunie, odchádza do astrálnych dimenzií jeho pôvodného domova.
Mentálne telo – najjemnejšie telo ľudskej aury. Mentálne telo je schopné zväčšiť svoj objem až sedemnásobne. Vyššie mentálne telo takzvané vyššie JA, je tvorené duchom. Jeho pôsobenie umožňuje duchovný vývoj, poznanie úloh a cieľov pozemského života a snahu voliť cestu ako životnú úlohu splniť. Intenzita žiarenia mentálneho tela je podmienená čistotou myšlienkových a etických hodnôt človeka a jeho schopnosťou spojiť sa s božstvom.
Nižšiemu mentálnemu telu takzvanému egu prináleží rozumová oblasť, ktorá je zameraná na požiadavky hmotného života. Nadmerný rast ega sa prejavuje sebectvom, bezohľadnosťou, chamtivosťou.
Astrálne a mentálne telo sú spojené na temeni hlavy a u vyššie vyvynutých jedincov vyžarujú obe vo forme koruny svätožiaru. Len človek je v porovnaní s ostatnými pozemskými životmi nositeľom ducha. Svet zvierat, rastlín a minerálov majú spoločnú dušu, ale nie ducha. Mnohí ľudia často vo svojich náruživostiach zabúdajú na svoj vysoký vývojový stupeň a pôvod. Niekedy sa zdá, že zvieratá vedia omnoho lepšie kedy majú dosť, čo je pre nich prospešné a čo im škodí 🙂